Šťastie v nešťastí

Autor: Ivka Donovalová | 25.1.2011 o 8:20 | Karma článku: 6,51 | Prečítané:  982x

Mal to byť pokojný nedeľný obed. Brat strelil víťazný gól turnaja, celá rodinka „happy"... Keď zrazu zazvonil otcovi telefón. Zbledol, začal sa potiť a s otázkou typu: „Čo? Preboha ako sa to stalo?" vstal od stola. Vrátil sa, už nervózne fajčil: „Tvoj brat, skočil do bazéna s malou vodou. Vezú ho do nemocnice." V tej chvíli obrovského strachu si ešte ani jeden z nás neuvedomoval, čo to vlastne znamená. Ponáhľali sme sa rýchlo za ním.

 

Prvým dobrým znakom bolo, že bol celý, schopný sa postaviť.
Vedel čo sa stalo, nestratil vedomie nechcelo sa mu ani zvracať ani spať (čo by mali byť podľa všetkého príznaky otrasu mozgu). Hovorím si: „Vďaka bohu."

Prišli sme do nemocnice. Po takmer 2 hodinách čakania sme sa konečne aj s rontgenmi dostali na rad na neurológiu, keďže pani doktorka, bola chúďatko sama na celú nemocnicu.
„Vyzerá dobre, ste si vedomí, ako končievajú takéto pády do bazéna?" znelo jej privítanie.
Vtedy nám to asi všetkým „docvaklo". Otec musel ísť von si zapáliť, čo už bol taký nervózny a pani doktorka ho úplne vyviedla z mieri.

Ale mala vlastne pravdu. Potom nám to ešte zopakoval službukonajúci lekár na detskej pohotovosti. Že môže byť rád, že má všetky zuby, celé stavce a pod..

Zatiaľ je stále v nemocnici, ale verím, že ten golier, ktorý musí nosiť, bude jediným následkom, jeho hlúpeho a nerozvážneho skoku do vody.

V takýchto chvíľach premýšľam, aký je život človeka pominuteľný. Jednu minútu sme tu, a tú ďalšiu, už byť nemusíme...

Či už si tú nadprirodzenú silu v ktorú potrebujem veriť, nazvem Boh, anjeli, Alah, alebo akokoľvek, ďakujem za svojho brata. Za to, že nám prišlo zhora takéto upozornenie. Lebo ja sa držím hesla: "Všetko zlé je na niečo dobé." Takže si myslím, že táto udalosť nám mala byť výstrahou a určite nám všetkým zmenila pohľad na život.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žinčica. Prečo Slováci nepijú najslovenskejší nápoj

Je to náš národný poklad, prvá vec po bryndzových haluškách, ktorou sa definujeme. Koľko Slovákov však v skutočnosti aspoň raz v živote ochutnalo žinčicu?

ŽENA

Šesť dcér, ktoré vyzerajú ako dvojčatá svojich slávnych matiek

Viaceré známe matky majú dcéry, ktoré akoby im z oka vypadli.

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status.


Už ste čítali?